Fakulta umění OU 

Potulovanie sa po kráteri. Prehadzovanie kameňov z miesta na miesto. Lávový kameň bol všade. Jeho malé čiastočky, veľké ako štrk, mi pod nohami vytvárali rytmus. Moje telo postupne prijalo tento rytmus. Rytmická chôdza ďalej umocňovala túto repetitívnu škálu zvukov. Každý nášlap a každá moja stopa v štrku ma privádzala do momentu meditácie. Každý nášlap sa vryl do krátera, avšak náhle aj stratil v zhluku stôp chodidiel ostatných návštevníkov. Oblý tvar kráteru ma prirodzene navádzal na neustále točenie sa. Takmer uzavreté priestranstvo krátera ma navigovalo pomedzi bludisko kameňov.
Videá natočené 360° kamerou sú zbierkou akýchsi jednoduchých performance. Sú to prechádzky po mojej vlastnej pamäti, skúsenosti, minulosti. Hádzanie kameňov z ich pôvodného miesta na iné, prehadzovanie sem a tam, mi pri spätnom pohľade na záznam navodzovalo myšlienky náhlej zmeny. Sto rokov nepohnutý kameň bol zrazu premiestnený z miesta na miesto. Podobne bol aj fyzický kráter presunutý do virtuálneho prostredia.